Lokwood - 1.DÍL

28. dubna 2013 v 12:29 | Chachi |  Lokwood
Title: Lokwood
By: Nata
Part: 1.
Scifi a Fantasy



Dlhé hnedé vlasy mala zapletené do pevného vrkoča, ktorý sa jej
hompáľal z boka na bok pri chôdzi. Šla domov zo školy popri lese,
ktorému sa vyhýbala už len kvôli rečiam, čo o ňom kolovali. Hnedé
čižmy sa jej zabárali do bahna, ktoré obklopoval dookola celý les.
Neznášala túto cestu, ale ak nechcela prísť domov neskoro, tak musela
ísť tadeto. Slnko zapadalo za les a tiene stromov vytvárali na zemi
tajomné obrazce. Čierne mračná sa ťahali po celej oblohe, isto v noci
bude silná búrka. Vetvy stromov sa začali do rytmu kolísať a lístie na
ňom sa hompáľalo. Vietor, ktorý bol už aj tak dosť silný zosilnel ešte
viac. Zababušila sa do belasého vlneného svetríka a vdýchla jeho
aromatickú vôňu. V pozadí niečo zašušťalo. Opatrne sa otočila dúfajúc,
že sa viac neponoria jej drahé čižmy do toho odporného bahna, ale
márne. Svoje sýto modré oči uprela na osobu, ktorú videla len matne.
Vlastne len jej hlavu. Osoba vyšla spoza stromu a mierila k nej
pomalými krokmi. Bol to chlap asi stredného veku. Hnedé vlasy mu stáli
na všetky strany, oči červené ako víno, potrhané krátke špinavé tričko
a rifle, ktoré boli celé od blata. Prekvapila sa, keď zbadala, že je
bosý. Zastal pár krokov pred ňou a pozrel sa do jej modrých očí. Bola
ako v tranze. Po pár minútach si ju poriadne obzrel a olízol si spodnú
peru.

"Pane, st-e v po-ria-dku?" zahabkala a na prázdno preglgla.
Jej piskľavý hlas sa dal ledva počuť.
"Muno ke stu ra pa nedaru." Odpovedal zvláštnymi slovami. Zmätene sa na neho pozrela.
"Prepáčte, ale ja vám nerozumiem." Pozrela sa naneho ospravedlňujúco.
"Smrť!" povedal pokojne a podišiel k nej bližšie. Chytil jej prameň vlasov,
ktorý sa stihol vyšmyknúť z pevného vrkoča a dal si ho pomedzi špinavé
prsty. Nechápala, čo tým myslel. Ale tušila, že to nič dobré to
nebude. Chlap si omotal jej vlasy okolo špinavých prstov a s celou
silou jej ich vytrhol. Pomedzí úst jej vyšiel malý vzlyk a po
červených lícach od zimy jej začali tiecť pomaly slzy.
"Muno ke stu ra pa nedaru" zopakoval po tichu "ku lo petania muso levasil jukoni" dodal o trochu
hlasnejšie. Neuvedomila si to ,ale jeho hlas bol príjemný a
upokojujúci. Prameň vlasov ešte stále zvieral v ruke a po chvíli si ho
dal do vrecka roztrhaných nohavíc. Spoza chrbta si vytiahol niečo
podobné ako vreckový nožík. Chcela urobiť krok do zadu, ale jednu
čižmu mala zaseknutú v bahne. Nôž je priložil k lícu a ona ho z celou
silou odsotila. Zatackal sa do zadu a nôž mu vypadol z ruky. Kým sa sa
zohol po nôž šikovne si vytiahla nohy z čižiem a utekala preč. V bahne
a k tomu bosá sa jej veľmi ťažko bežalo a po pár metroch zacítila v
chrbte ostrú bolesť. Nohy sa jej podlomili a spadla do bahna. Muž sa
na ňu diabolsky usmial. V ruke zvieral malý luk. Šíp, ktorý mala v
chrbte jej bezcitne vytiahol a otočil ju na chrbát. Cítila ako sa jej
bahno dostáva do rany. Slzy jej tiekli húfom, dole po líci. Chlap si
vybral nôž a prešiel jej po červenom líci. Zanechal tam dve hlboké,
krvavé rany.
"Munok ka lepsderu tuzia seka" zašepkal. Nevedela, čo to znamená, ale vedela, že práve v tejto chvíli
zomrie. Chlap zdvihol nad svoju hlavu nôž a surovo ho dievčine vrazil
do hrude. Keď sa uistil, že je mŕtva tak ju chytil za bosé nohy a
ťahal ju po zemi do lesa. Avšak si nevšimol, že z krku je spadla
strieborná retiazka s nápisom Ginny.

"Už týždne sa pátra po nezvestnej Ginny Nightovej, ktorá sa minulý
pondelok nevrátila zo školy domov. Dnes sa pri Lokwoodskom lese našli
jej čižmy a strieborná retiazka s jej menom. Bohužiaľ, na čižmách boli
stopy krvi, ktoré patrili mladej dievčine a takisto pár jej vlasov v
zaschnutom bahne. Polícia si myslí, že niekto ju musel násilne
prepadnúť....." hlas reportérky sa šíril po celej obývačke rodiny
Cartovcov.
Na bielej koženej sedačke sedela Miranda so svojou sestrou
Sárou. Drobná žienka s krátkymi čiernymi vlasmi vošla do obývačky a
okolo seba si práve uväzovala bielu zásteru. Pozrela na svoje dcéry,
ktoré sa po prvýkrát po dlhom čase nehádali. Sára bola od Mirandy
staršia, rozumnejšia, chápavejšia, milšia a vychovanejšia. Svoje dlhé
blond vlasy si práve plietla do vrkoču a zelené oči upierala na
obrazovku televízora. Miranda bola jej pravý opak. Drzé a neskrotné
dievčisko, ktoré si nikdy na nič nepýtalo povolenie a robilo si to čo
chcelo. Dlhé čierne vlasy mala zaviazané do chvosta a znudene upierala
svoje čierne oči na holú bielu stenu.
"Ach!" zalomila žienka rukami.
Sára s Mirandou sa pozreli na svoju mamu spýtavým pohľadom.
"Neviem, čo by som robila, keby vás niekto uniesol," zalomila rukami "musí to byť..." nestihla dopovedať, lebo
Miranda dala hlas na televízore, aby nemusela počúvať reči svojej matky.
"Ten les je pre nás hrozbou! Niečo tam je a my nevieme čo! Čo ak niekoho hľadajú? Predsa toto nie je prvý únos, za
posledný týždeň zmizli ďalšie tri dievčatá z okolitých miest! A do všetkých miest zasahoval Lokwoodsky les! Žeby náhoda?! Pochybujem." ozývalo sa z televízora.
"Lezie mi to tu už na nervy." Miranda tresla ovládač o sklenený stolík a vyložila si naň nohy.
"Miranda nohy nepatria na stôl, tak si ich láskavo daj dole." povedala po tichu Sara.
"Zalez do svojej izby a láskavo neotravuj mi život!" povedala naštvaná Miranda. Pani Cartová nerada pozorovala ako sa jej dve dcéry hádajú rozhodla sa zakročiť: "Hádam by už stačilo! Nemyslíte?! Už vypnite ten televízor a practe sa do kuchyne!" zakričala na nich. Ani jedna z dcér ju neposlúchla. Podišla k televízoru a vytiahla ho zo
zástrčky.
"Nerozumeli ste?" spýtala sa ich a ruky si dala v bok. Sara
sa postavila a zamierila do kuchyne, kým Miranda sedela na bielom gauči a pozerala do blba.
"Slečne treba nejaké špeciálne pozvanie?". Miranda len prevrátila očami a s veľkou nechuťou sa postavila z
pohodlného gauča. Šuchtavými krokmi sa dostavila do kuchyne. Sára si už uväzovala žltú zásteru. Miranda si zobrala zelenú a nemotorne si ju zaviazala. Postavila sa pred hnedú kuchynskú linku a pozrela sa von
cez okno do tmavej noci. Mesiac bol v splne a trochu osvetľoval cestu. Hviezdy žiarili a pripomínalo jej to časy, keď bola ešte v tábore a spávali pod holým nebom. To boli časy. Vzdychla si.
"Na, tu máš." z premýšľania ju vyrušil Sárin hlas, ktorá jej podávala striebornú misku.
"Nakrájaj do nej zeleninu, Mir." pripomenula jej mama. V Mirande celá tvár očervenela od hnevu. Neznášala, keď jej
niekto skracoval meno. Bolo to trápne, veľmi trápne.
"Koľkokrát ti mám hovoriť, aby si ma nevolala Mir!" povedala naštvaná Miranda. Jej matka sa na ňu ospravedlňujúco
usmiala. Miranda začala krájať mrkvu. Sára obaľovala mäso a jej mama stála pri šporáku a miešala omáčku. Po chvíli sa Sára aj s ich mamou začali rozprávať o veciach, ktoré Mirandu vôbec nezaujímali. Bavili sa o móde, chlapcoch a Mirande to šlo už na nervy. Nakrájala poslednú malú mrkvičku, nôž zapichla do drevenej dosky pred ňou a strhla zo
seba zásteru, ktorú šmarila na linku. Vyšla s kuchyne, kde sa ozývali hlasy jej matky a sestry, ktoré si ani nevšimli, že odišla. Vyšla hore do svojej izby a hodila sa na posteľ. Z dola sa ozýval smiech. Nečudovala sa, že sa bez nej bavia, veď predsa vždy bola pre nich len vzduch.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Xoxo :x Xoxo :x | 28. dubna 2013 v 17:15 | Reagovat

No som zvedavá ako sa to bude celé vyvíjať

2 Nadja Nadja | 28. dubna 2013 v 19:20 | Reagovat

Juj, já tomu celkem i rozuměla :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama